Prave teraz

Môj svet začína dostávať iné obrátky. Našla som si v tom úžasnom štáte menom Internet svoje miesto, kde som sa ubytovala, dokonca som sa zoznámila aj s novými susedmi. Tí sa menia, niektorí prichádzajú, iní odchádzajú, ako to už býva...Nemôžem povedať, že sa tu nestrácam, ale apropó, nikdy som nevynikala zmyslom pre orientáciu.  Dostala som sa až na miesto, ktoré pre moju dušu bolo vykričanou štvrťou. Nikdy som nechápala, prečo ľudia chatujú, blogujú... prečo radšej nevenujú energiu do osobných kontaktov.

Teraz to už chápem. Chýba mi kamarátka. Taká ozajstná. Mám veľa známych, ale nie všetkým patria moje najhlbšie spovede a možno inokedy tie najprimitívnejšie...Proste im patrí iba moja formálna škrupina. Začínam sa toho desiť. Nachce sa mi žiť v úkryte. Tak som sa presťahovala sem. Predstavujem si tu svojich nových priateľov a užívam si tejto hry, lebo tu je človek nesmrteľný,

Zamýšľam sa nad tým, či aj oni sa začali strácať vo svete "ozajstných" ľudí a boli nútení presťahovať sa sem, kde našli pochopenie a dôveru, našli bohémov a umelcov, robotníkov.... Vo vykričanej štvrti stretli všetkých utečencov.