Prave teraz

Včera som bola s kamarátom na kávu. Nevidela som ho dlhší čas, pretože vrchol jeho búrlivej puberty bola cesta na niekoľko mesiacov do lochu a tak sme akosi prerušili kontakty. Rozprával mi, ako sa teraz snaží postaviť na vlastné nohy bez toho, aby opäť nastúpil na šikmú plochu. S jeho registrom trestov ho samozrejme nikto nezamestná, takže jediná cesta je založiť si živnosť, nájsť spôsob, ako si zarobiť na chlebík sám. Aké prekvapenie však zažil, keď mu na živnostenskom úrade odmietli kôli jeho registru trestov živnost vydať.

Kamarát má šťastie, je veľmi šikovný a tak pracuje na kamarátovu živnosť a celkom sa uchytil. Štátom je evidovaný ako nezamestnaný.

To, čo sa mi zdá pritiahnuté za vlasy, je spôsob, akým sa náš štát vysporiadáva s kriminalitou. Pre človeka, ktorý spraví v živote prešľap sa to s ním vezie stále, bez akej koľvek možnosti prežitia, jediná možnosť asi je nechať sa zase zašiť, alebo sa živiť niečím, čo nie je úplne v súlade so zákonom. Veď nakoniec aj ten môj kamarát, keďže je nezamestnaný, v skutočnosti robí čiernu prácu.

Myslím, že oveľa jednoduchšie a logickejšie by bolo takýmto ľuďom podnikanie umožniť a zároveň im umožniť aj možnosť zmeny, avšak keď hrozí opakovaná možnosť vzniku trestnej činnosti, tak by samozrejme takýto podnikateľ, či živnostník bol vystavený zvýšenej kontrole, pri čom by ešte štátu odvádzal dane a všetky poplatky, ktoré teraz, ako za nezamestnaného odvádza štát z našich daní. Tak by aj ovca bola celá, aj vlk sýty.