Stále mi niekto organizuje, resp. snaží sa organizovať môj život, myšlienky, voľný čas.... Nehorázne ma to ubíja a frustruje, najmä ten negatívny postoj, že vlastne aj tak na to nemám, načo sa do niečoho vôbec púšťam. A ja na to potom ozaj nemám, cítim strašný tlak a zodpovednosť, hanbu.....
Teším sa do školy, do odchodu z domu a na robenie vecí v pohodičke. Dnes som vyletela z testov v autoškole, moje brucho celú noc vyvádzalo a ja som v hlave počula iba slová mojej mami: Dnes už má každý debil vodičák, testy hádam spravíš. Bolo to horšie ako štátnice. Tam som mala pocit, že mám právo pohorieť a bola som v kľude. Z vodičákom sa mi sníva a stávam sa terčom posmechu. Pritom si myslím, že je jedno aký papier bude mať v rukách po svojom vzdelávaní, či VŠ- diplom, alebo vodičák.....a iné, má právo pohorieť... snáď ide o tú snahu.
Veď nie sme stroje, nie sme neomylní a možno naša omylnosť nám robí radosť z nepomýlenia.
P.s. Sú tie skúšky ozaj také primitívne a ja skutočne taký debil?
Komentáre
vodicak sice nemam...
danone
nestresuj sa
ja vodicak mam, ale som velmi vdacna mojmu ucitelovi, ktory tak dobre a zaujimavo vedel naucit teoriu, ze som si to lahko pamatala
.
súhlasím s lullou