Prave teraz

Cítim sa tak strašne. Snaha o uspokojenie touto trapnou formou sebarealizácie sa javí čím ďalej viac zbytočná. Vlastne vedela som to už na začiatku. Čo naháňam, alebo pred čím utekám? Ako náhle človek prekročí prah puberty, zo dňa na deň sa čoraz viac utvrdzuje v tom, že jeho vysnívaný svet neexistuje, ilúzie a ideály padajú pred ním ako domček z karát. A pokiaľ stále vo svojej najivite odmieta nastúpiť na svetskú hru, tak ostane sám, s holou riťou, dokonca bez ideálou a bez snov. Priatelia sa začnú z jeho života pomaly vytrácať, lebo oni sú tí chytrí, ktorú už dávno pochopili, že kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi... Iba sa čudujú nad mojím životom a ešte nad chybnou existenciou pár podivných indivíduí, na čo čakáme. A pomaly nám uteká posledný vlak...

A možno ani nie, ale ničivý pocit prázdnoty bez akého pocitu spolupatričnosti s niekým. Alebo je to len smola, či chyba v programe, na obrazovke môjho života je napísané veľkými písmenami ERROR.

Ešte šťastie, že som v rannom období svojho života na beletriu príliš nebola, lebo by som sa  teraz musela z toho množstva fascinujúcich príbehov o láske asi zblázniť. Aj tak som pre tento svet príliš veľký romantik a fungovať v povrchnej postmodernej dobe sa mi akosi nedarí. Píšem teraz ako neuspokojená, nadržaná, nešťastná feministka, ktorá si pre svoj kyslý výraz nevie napichnúť chlapa a tak sa sťažuje na dobu. Ale ja bohužiaľ, alebo chvalabohu chlapa mám, tieto zoznamovacie pretvárky mi ešte idú. Ale zamilovať sa je pre mňa skúsenosť strachu, obáv a neistoty, manipulácia mojou osobnosťou a zasa odstrčenie a to všetko sa deje na veľkom maškarnom bále, kde sa všetky masky na mňa usmievajú. Ale kto sa krčí pod nimi?

Chcem byť tolerantná, veď nemôžem niekoho koho milujem okrádať o slobodu, ale ako zistím rozdiel medzi požiadavkami vysokej miery tolerancie a ľahostajnosťou? Veď predsa ako vravia múdry z východu, opak lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť. Nenávisť je len nedokonalá forma lásky. Niekde v kútiku duše cítim, že mám právo na trochu obáv a starostlivosti z druhej strany, alebo na malú správičku bez cieľa aspoň raz za deň, dva...keď sa dlhší čas nevidíme. Veď nemáme 15, veď spolu z času na čas žijeme........